Nová vlna dočasnej práce dorazila do Nemecka v roku 1962, hoci tento vývoj nespôsobila nemecká spoločnosť, ale švajčiarska spoločnosť ADIA Interim, ktorá poskytovala dočasnú prácu na medzinárodnej úrovni a teraz chcela pôsobiť aj v Nemecku.
Netrvalo dlho a objavili sa prvé problémy s dočasnou prácou. Spolkový úrad práce mal monopol na sprostredkovanie práce. Teraz videl, že tento monopol ohrozuje ADIA Interim, a podal trestné oznámenie na súd
Prípad sa dostal až na Spolkový ústavný súd v Karlsruhe. Tam sa v roku 1967 v reakcii na tento vývoj určil smer celej budúcnosti dočasného zamestnávania v Nemecku. Stalo sa tak rozsudkom, podľa ktorého je poskytovanie dočasných pracovníkov zásadne zlučiteľné s právom na slobodnú voľbu povolania.
Vláda sa zaoberala aj týmto novým problémom a prijala zákon o regulácii dočasného zamestnávania (AÜG). Ten slúžil predovšetkým na zaručenie minimálnej sociálnej ochrany dočasných zamestnancov a stanovil povinnosť získať licenciu na poskytovanie služieb dočasného zamestnávania.
Ďalšie nariadenia o dočasnej práci
V priebehu rokov nasledovali ďalšie nariadenia, ktoré reagovali na individuálny vývoj na trhu. V roku 1982 bolo napr. Dočasné zamestnanie v stavebníctve zakázané. Bolo to dôsledkom početných porušení platných zákonov v tomto odvetví. V roku 1985 sa predĺžila doba trvania dočasného zamestnávania aj vo všetkých ostatných odvetviach. Zatiaľ čo dovtedy platila maximálna dĺžka 3 mesiace, nové nariadenie stanovilo maximálnu dĺžku 6 mesiacov. Cieľom bolo zatraktívniť samotnú dočasnú prácu pre všetky zúčastnené strany, t. j. sprostredkovateľov, najímateľov a samotných dočasných pracovníkov.
Ale aj šesť mesiacov stále príliš obmedzovalo ponuku dočasných pracovníkov. Z tohto dôvodu bola v roku 1994 maximálna povolená doba predĺžená na 9 mesiacov. V tom istom roku bol ukončený aj monopol Spolkového úradu práce v oblasti sprostredkovania práce. To znamenalo, že odteraz boli povolené aj komerčné pracovné agentúry.
Je však zaujímavé pozorovať, ako sa maximálna dĺžka dočasného zamestnania čoraz viac dostáva do centra pozornosti dočasnej práce. Koniec koncov, až v roku 1997 sa reformou AÜG zvýšila maximálna dĺžka na 12 mesiacov. Kto si však myslí, že toto je naposledy, čo sa zaoberáme dĺžkou trvania dočasného zamestnania, je na veľkom omyle.
Nasledovali právne predpisy o moderných službách na trhu práce. V rámci nich sa predĺžila maximálna dĺžka dočasného zamestnania na 24 mesiacov. Založená bola aj spoločnosť Mittelstandsvereinigung Zeitarbeit e.V. (MZV).
"Návrhy spoločnosti Hartz"
Potom prišli v roku 2004 takzvané "Hartzove návrhy". Tie zrušili maximálnu dĺžku trvania dočasného zamestnania. Zanikol aj zákaz synchronizácie a zákaz opätovného zamestnávania. Na oplátku sa však zaviedlo zrovnoprávnenie kľúčových pracovných podmienok, najmä pokiaľ ide o mzdu.
Existuje však medzera pre zásadu rovnakého zaobchádzania. Túto zásadu rovnakého zaobchádzania možno nahradiť kolektívnou zmluvou. Takýchto kolektívnych zmlúv bolo medzi stranami v sektore dočasného zamestnávania uzavretých dosť na to, aby sa situácia trochu zamotala.