Skrytý lízing zamestnancov - riziká pre zamestnávateľov

Čo je to skrytá agentúra dočasného zamestnávania?

V zásade je skrytý Dočasná práca spĺňa všetky znaky dočasného zamestnania. Okrem toho však musí platiť aj to, že pridelenie externých zamestnancov je právne nesprávne označené ako pridelenie na základe zmluvy o dielo alebo zmluvy o poskytovaní služieb.

Prípady skrytého dočasného zamestnania existujú, ak

  • dočasné zamestnanie sa vykonáva bez predchádzajúceho získania potrebného povolenia
  • Údajné zmluvné práce Prácu vykonávajú zamestnanci, ktorí sú zamestnaní u zamestnávateľa alebo Poskytovateľ personálnych služieb nasadený u zákazníka
  • Stránka Brigádnikov je integrovaný do spoločnosti zákazníka ako bežní zamestnanci.
  • Zamestnávateľ preberá právo vydávať pokyny dočasnému pracovníkovi, a nie skutočnému zamestnávateľovi.

Niektoré spoločnosti poskytujúce personálny lízing už v minulosti mali licenciu na dočasné zamestnávanie pre prípad, že by boli vyšetrované za skryté, t. j. nelegálne dočasné zamestnávanie. Toto povolenie sa nazývalo dočasné povolenie a platilo do 31. marca 2017.

Aké sú zmeny v priebehu reformy prenájmu pracovnej sily?

Od 1. apríla 2017 sa zmenila právna situácia a na zákon o dočasnom zamestnávaní sa vzťahujú nové pravidlá. Podľa týchto nových pravidiel sa skryté prenajímanie zamestnancov považuje za nezákonné. Pri prenajímaní dočasných zamestnancov je teraz povinné, aby prenajímateľ a nájomca podpísali pracovnú zmluvu. 

V tomto prípade je dôležité, aby bola zmluva označená ako pracovná zmluva na dobu určitú v súlade s predpismi. Okrem toho musí byť pred pridelením písomne zdokumentované meno zamestnávateľa. Nie je legálne, ak sa dodatok vyhotoví neskôr.

Aké sú právne dôsledky a sankcie v prípade skrytého lízingu zamestnancov?

Je preto možné, že dočasné zamestnanie nie je takto označené. Alebo sa môže stať, že buď požičiavateľ, alebo nájomca poruší povinnosť označovania a špecifikácie. V takom prípade sa Pracovná zmluvao ktorej dočasný pracovník a agentúra dočasného zamestnávania dospeli k záveru, že je právne neplatná. 

Je tu len jedna výnimka. Tá platí, ak dotknutá osoba Zamestnanci chce zachovať pracovný pomer aj napriek tomu, že bol porušený zákon. V takomto prípade, ktorý sa v praxi bežne nevyskytuje, vzniká pracovný pomer medzi prenajímateľom a dočasným zamestnancom. Treba ešte raz zdôrazniť, že dočasné povolenie na komerčné poskytovanie dočasných pracovníkov už agentúre dočasného zamestnávania nepomôže. 

Dôležité je tiež vedieť, že porušenie zákazu skrytých pracovných povolení môže byť v jednotlivých prípadoch potrestané pokutou až do výšky 30 000 eur.

Okrem toho § 15 zákona o dočasnom zamestnávaníže nájomca musí počítať s pokutou a trestom odňatia slobody na tri až päť rokov, ak zamestná zahraničných pracovníkov bez príslušného povolenia. To sa vzťahuje rovnako na prenajímateľa aj na požičiavateľa.

Záver

Zamestnanec v zásade nesie zodpovednosť za predloženie a preukázanie skutočností, ktoré zakladajú pracovnoprávny vzťah s prenajímateľom v súlade s § 10 ods. 1 veta 1 AÜG odôvodniť nárok. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno však možno odstupňovať podľa zásad sekundárneho bremena tvrdenia. To platí najmä vtedy, ak zamestnanec nemá priamy prístup k relevantným informáciám a napriek všetkému úsiliu nemôže presnejšie zistiť skutkový stav veci. V takýchto prípadoch protistrana, ktorá pozná relevantné okolnosti a od ktorej možno odôvodnene očakávať, že poskytne podrobnejšie informácie, nesmie len spochybňovať tvrdenia zamestnanca, ale musí konkrétne uviesť, ktoré skutočnosti hovoria proti nim.